Odborná činnosť nášho múzea

Múzeum

SNM–Spišské múzeum - jedno z najstarších múzeí na Slovensku spravuje viac ako 12 000 zbierkových predmetov v štyroch expozíciách a troch výstavných sieňach. História a umenie mesta a regiónu sú prezentované v Dome Majstra Pavla a v historickej radnici v Levoči. Prezentácie múzea spájajú históriu so súčasným pohľadom. Múzeum sa môže pochváliť jemnými líniami gotickej Márie Magdalény z Danišoviec, jedinečným dielom rezbára Majstra Pavla z Levoče či Levočskou bielou paňou.

Zbierky

Základný fond SNM-Spišského múzea v Levoči tvoria zbierkové predmety získané prevodom zo Spišského dejepisného spolku v Levoči. Do roku 1915 neboli zbierky, ktoré múzeum vlastnilo, katalogizované. Prvú písomnú evidenciu a katalogizáciu začal robiť známy historik Kornel Divald, no dokončil ju až v roku 1924 kustód múzea Juraj Raisz. Evidencia obsahuje 105 voľných listov písaných v nemčine a je v nej zapísaných 1 220 zbierkových predmetov so základnými údajmi – odkiaľ bol predmet získaný a jeho stav. V ďalšom období múzeum zápasilo s priestorovými problémami a preto akvizičnú činnosť nevyvíjalo. Po roku 1945 narástol počet najmä umeleckohistorických predmetov. V tom období začalo múzeum jednotlivé zbierkové predmety konzervovať. SNM-Spišské múzeum v Levoči sa od svojho vzniku formovalo ako spoločenskovedné a umeleckohistorické. Zbierkový fond múzea dnes tvorí takmer 14-tisíc zbierkových predmetov a delí sa na fond histórie, umeleckej histórie, archeológie, numizmatiky a etnológie. Sú v ňom zastúpené zbierkové predmety od praveku po súčasnosť.

Archeológia

Archeologický fond múzea tvorí pestrá kolekcia nálezov pochádzajúcich zo spišských lokalít, prevažne z Levoče a jej okolia. Medzi zbierkami sú zastúpené pamiatky kultúr mladšej a neskorej doby kamenej, doby bronzovej, halštatskej, laténskej a rímskej. Nechýbajú nálezy zo slovanského obdobia, z vrcholného a neskorého stredoveku a raného novoveku. Mnohé z pamiatok nezanedbateľnou mierou prispievajú k poznaniu dávnej minulosti spišského regiónu, ale aj širšieho územia Slovenska. Základy archeologickej zbierky sa tvorili už koncom 19. storočia a súvisia s činnosťou Spišského dejepisného spolku (napr. výskum v polohe Burg v blízkosti levočskej Mariánskej hory). V neskoršom období sa fond rozrastal aj vďaka aktivitám rôznych amatérskych nadšencov archeológie, ktorých húževnatá snaha priniesla pre rodiaci sa vedný odbor cenný pramenný materiál. V medzivojnovom období treba vyzdvihnúť činnosť Karola Andela, ktorý počas svojho pôsobenia v Levoči obohatil múzejnú zbierku o viaceré pozoruhodné súbory z prehistorických a včasnodejinných nálezísk (napr. Spišský Štvrtok-Myšia hôrka, Levoča-Fitrift, Dreveník, Spišský hradný vrch). Celý pôvodný archeologický fond odborne spracovali na prelome 60. a 70. rokov prof. Bohuslav Novotný a PhDr. Mária Novotná z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Až na ojedinelé prírastky zostali tieto pamiatky na dlhé desaťročia jedinými archeologickými artefaktmi v zbierkach múzea. V posledných rokoch sa archeologický fond začal opätovne rozrastať vďaka vytvoreniu stáleho postu archeológa-kurátora a zároveň participáciou SMN-Spišského múzea na viacerých terénnych výskumoch v regióne. Medzi novými akvizíciami treba spomenúť predovšetkým nálezy objavené v areáli Spišského hradu.

Militáriá

Zbierka zbraní a zbroje tvorila už od počiatkov existencie múzea dôležitú súčasť jeho historického fondu, s výraznou prezentačnou atraktivitou. Medzi chladnými zbraňami sú dnes zastúpené najmä bodné a sečné zbrane reprezentujúce časový úsek od stredoveku až po 19. storočie. Pozoruhodná je napr. kolekcia dlhých obojručných mečov pochádzajúcich z konca 15. a zo 16. storočia, inštalovaná v priestoroch historickej radnice. Výraznejšiu skupinu chladných zbraní vo fonde múzea tvoria aj tzv. dlhé drevcové zbrane. V skromnejšom rozsahu sú zastúpené strelné mechanické zbrane, medzi ktorými sú unikátom dve neskorostredoveké kuše. Výrazne početnejšiu kategóriu tvoria palné zbrane. Najstaršími exemplármi sú hákovnice pochádzajúce z 15.-16. storočia. Nasledujúci vývoj reprezentuje predovšetkým širšia škála pušiek, vojenských aj dekoratívnejšie prevedených poľovníckych. Popri samotných zbraniach vo fonde figuruje v menšej miere aj ochranný výstroj zastúpený krúžkovou aj plátovou zbrojou, resp. jej súčasťami. Výber militárií zo zbierok múzea je vo väčšom rozsahu prezentovaný v expozícii na Spišskom hrade.

Pohľadnice

Fond pohľadníc v súčasnosti zahŕňa viac ako 440 kusov pochádzajúcich z druhej polovice 19. storočia až do posledných dekád 20. storočia. Pohľadnice múzeum systematicky nadobúda už od polovice 20. storočia, k veľkému rozšíreniu zbierky dochádza predovšetkým od konca 80. rokov minulého storočia a pokračuje dodnes. Ich odbornému spracovaniu sa venovali predovšetkým Zuzana Lisoňová a PhDr. Mária Novotná. Staršie obdobie zahŕňa pohľadnice z druhej polovice 19. storočia až 30. rokov 20. storočia. Zastúpené sú čiernobiele aj kolorované celoobrázkové pohľadnice s náboženským motívom, žánrové pohľadnice s častým vyobrazením dvojice zaľúbencov alebo romantickej krajiny. Najviac záberov zachytáva Levoču, resp. jej okolie a rôzne lokality na Spiši, či už sú to mestá alebo príroda. Malú skupinku tvoria pohľadnice ďalších európskych metropol. Z vydavateľov sú dominantne zastúpení regionálni vydavatelia (Fried Arminné-Levoča, Filip Braun-Levoča, Elek Singer-Levoča, Ján Latzim-Levoča, Katolícke kníhkupectvo Spišské Podhradie, M. Fischer-Ružomberok, Lumen-Liptovský Mikuláš, Armin Fischer-Gelnica) aj vydavatelia zo širšieho regiónu strednej Európy (Umelecká tlač Budapešť, Stengel&Company-Drážďany, Somló-Budapešť, Ede Feitzinger-Tešín). Veľké zastúpenie majú aj pohľadnice vydané v druhej polovici 20. storočia. Dominantným námetom ostáva Levoča a jej architektonické pamiatky, panoráma mesta, zábery z interiérov historických stavieb, umelecké diela Majstra Pavla z Levoče. Okrem regiónu Spiša máme na pohľadniciach zachytené ďalšie slovenské či európske mestá – Trenčianske Teplice, Bardejovské Kúpele, Bratislava, Lučenec, Praha, Budapešť.

Fotografie

Fond fotografií tvorí v súčasnosti viac ako 1 120 kusov fotografií a negatívov zachytených na sklenených fotografických platniach, celuloidových podložkách a fotografických filmoch. Zbierka je systematicky budovaná už od 30. rokov 20. storočia, veľký prírastok do tohto fondu sme zaznamenali v rokoch 1990 – 2001. Základnou myšlienkou fondu je dokumentovať produkciu levočských, resp. regionálnych fotografických ateliérov a jednotlivcov zaoberajúcich sa fotografiou, zdokumentovať prostredníctvom tohto obrazového média premenu spišskej krajiny v čase. Fond obsahuje fotografie od druhej polovice 19. storočia až do posledných dekád 20. storočia. Staršie obdobie do 40. rokov 20. storočia zastupujú práce týchto regionálnych ateliérov: Ludmilla Czéhulla-Levoča, Karol Divald-Prešov, Karol Divald ml.-Spišská Nová Ves-Levoča, Ateliér Helios-Levoča, D. Ferencz-Spišská Nová Ves, Béla Kemény-Levoča, Béla Foltényi-Levoča, Kornel Divald-Prešov, Carpathia-Levoča, Adolf Žakowski-Levoča, Eugen Kopasz-Levoča, Károl Alkier-Levoča, Gustáv Matz-Spišská Nová Ves, S. Rosenbach-Levoča, Jozef Murín (zvaný Capi)-Levoča. V menšom počte sú zastúpení aj autori zo širšej strednej Európy: J. Lówy-Viedeň, Karol Zelesny-Pécs, František Kozmata-Budapešť, Ateliér Lumen-Liptovský Mikuláš, Goszleth és fia-Budapešť, J. F. Langhau-Praha, Július Certinger-Viedeň, Hollenzer és Okos ateliér-Budapešť, Keller-Budapešť, N. Stockmann-Viedeň. Zastúpená je ateliérová portrétna aj krajinárska fotografia, predovšetkým pohľady na Levoču a jej architektonické dominanty. Portrétna fotografia sa objavuje len sporadicky, v hľadáčiku fotografov je najmä spišská krajina – mestská aj vidiecka, zaznamenané máme takisto žánrové scény, levočský jarmok, púť, procesie či požiare.

Fond starých tlačí

Fond starých tlačí, súčasť historického fondu SNM-Spišského múzea v Levoči, sa začal formovať už od počiatkov múzea a dnes predstavuje súbor takmer 1 300 dokumentov. Okrem náboženskej a právnickej literatúry má svoje zastúpenie literatúra týkajúca sa histórie, medicíny, biológie, umenia, aj vzdelávania. Ťažiskom fondu sú dokumenty z 19. storočia, ale obsahuje aj tlače zo skorších období. K najstarším historickým dokumentom patria právne knihy z prvej polovice 16. storočia, latinsky písané normy venujúce sa rôznym oblastiam práva. Niekoľko z nich je dnes vystavených na radnici v stálej expozícii o histórii mesta. Súčasťou fondu starých tlačí je aj viacero vydaní Biblie písaných v latinčine, nemčine, maďarčine, alebo slovakizovanej češtine. Tie najstaršie pochádzajú zo 16. a 17. storočia. Veľkú skupinu vo fonde tvoria kalendáre – drobné tlače určené na dennú potrebu, ktoré popri rozličnej náboženskej literatúre patrili medzi najpredávanejšie. Zachoval sa pomerne ucelený súbor z prvej polovice 19. storočia (1818 – 1850), vydávaný vo Werthmüllerovej tlačiarni pod názvom Neuer Haus-und Schreib-Kalender für Katholiken, Evangel. und Griechen. Regionálny význam majú noviny Zipser Anzeiger/Szepesi Hirnök/Spišský oznamovateľ z rokov 1863 – 1868 a skoro kompletné ročníky Zipser Bote, resp. Szépesi Hírnök (1879 – 1914). Staré tlače sú dnes uložené v priestoroch knižnice SNM-Spišského múzea v Dome Majstra Pavla. Knižnica je prístupná odbornej verejnosti, na štúdium historického fondu je potrebný súhlas vedenia SNM-Spišského múzea v Levoči.

Etnografia

Etnografický fond múzea zahŕňa rozsiahlu zbierku rôznorodých predmetov, najmä z regiónu stredného Spiša, výnimočne však i z iných častí Spiša, alebo Slovenska. Fond pozostáva z komplexnej zbierky tradičného ľudového odevu a úžitkového textilu, predovšetkým z lokalít stredného Spiša, okolia Levoče, Levočských vrchov a okolia Spišského Podhradia. Ide často o veľmi vzácne, archaické i novšie súčasti ženského a mužského tradičného odevu. Významnou zložkou fondu sú i bohaté kolekcie modrotlačových foriem z farbiarskych dielní v Levoči, Spišskom Podhradí a Spišských Vlachoch, medovníkových foriem z Levoče, vzácnych malieb na skle, či ľudových plastík. Nemenej podstatnými kategóriami fondu je aj početne zastúpená ľudová keramika, poľnohospodárske a pracovné nástroje a ďalšie predmety súvisiace s materiálnou kultúrou vidieckeho obyvateľstva Spiša. Za zmienku stojí tiež kolekcia maľovaných veľkonočných kraslíc, či vidiecky nábytok a truhlice. Fond etnografie vďačí za svoju rozsiahlosť a komplexnosť predovšetkým dlhoročnému systematickému zberu a odbornému spracovaniu bývalej odbornej pracovníčky múzea PhDr. Márie Felberovej. Tá v múzeu dlhoročne pôsobila ako etnografka v rokoch 1975 až 2009 a popri výskumnej a výstavnej činnosti bolo dôležitou súčasťou jej práce aj systematické budovanie etnografického fondu múzea. Patričnú časť fondu však tvoria aj predmety získané zo starších zberov a tiež z akvizičnej činnosti posledných rokov.

Umenie

Zbierka umeleckohistorického fondu patrí k najrozsiahlejším a najcennejším súborom múzea. Sú v nej zastúpené diela od stredoveku po súčasnosť, predovšetkým z oblasti Spiša. Prevažujú európske diela z 19. storočia. Gotické umenie predstavuje komorný súbor tabuľových malieb a sôch. Medzi najzaujímavejšie patrí socha sv. Márie Magdalény z Danišoviec z obdobia okolo 1420, socha Madony z dielne Majstra Pavla z Levoče. Zaujímavý je gotický oltár z Danišoviec a tabuľové maľby pôvodne zo Spišského hradu z konca 15. storočia, ale aj dve kazuly s gotickou výšivkou z 2. polovice 15. storočia. Renesančné diela sú zastúpené napríklad kolekciou intarzovaných svadobných truhlíc z prvej polovice 17. storočia. V barokovom umení je už celistvejšie zastúpená tvorba spišských maliarov a sochárov. Zaujímavé sú príklady sochárskej tvorby rodiny Grossovcov zo Spišskej Soboty, ale aj spišskej portrétnej tvorby z 1. polovice 18. storočia. Múzeum má azda najpočetnejšiu kolekciu portrétov známeho levočského maliara Jozefa Czauczika a ďalších maliarov 19. storočia – Jána Jakuba Müllera, Gustáva Müllera, Jána Rombauera, Karola Tibéliho, Petra Michala Bohúňa, Júliusa Gundelfingera, Ladislava Medňanského, Ferdinanda Katonu, Pavla Sziney-Merseho, Karola Barabáša, Karolya Lótza a ďalších. Tvorba spišských umelcov je dominantne zastúpená aj v dielach z 20. storočia, ale svoje miestu tu má aj tvorba Gustáva Malého, Janka Alexyho či Jana Hálu.

Knižnica

Knižnica SNM-Spišského múzea v Levoči patrí do siete špecializovaných knižníc v knižničnom systéme SR. Vznikla v roku 1992, keď sa usporiadal celý knižničný fond a svojím Knižničným poriadkom začala plniť svoju funkciu ako Knižnica múzeí a galérií. Fond knižnice je zameraný predovšetkým na históriu a dejiny umenia. Obsahuje vyše 12 000 prírastkov. Súčasťou knižnice je aj Historický knižničný fond, tzv. staré tlače, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu. V rokoch 1992 – 2016 knižnica sídlila v Dome Majstra Pavla, od roku 2016 je presťahovaná do zrekonštruovanej budovy na Mäsiarskej ulici č. 18. Pôvodné priestory dnes slúžia ako externý depozitár knižnice, v ktorom sú uložené periodiká, zborníky, katalógy, bibliografie, preto požiadavky na tieto typy dokumentov sú vybavované na ďalší pracovný deň. Fond knižnice je verejnosti prístupný na prezenčné štúdium v študovni. Zoznam ročných prírastkov knižnice je pravidelne publikovaný v zborníku ACTA MUSEAI SCEPUSIENSIS. K štúdiu historického knižničného fondu je potrebný súhlas vedenia organizácie.

Archív SNM – pobočka v SNM-Spišské múzeum v Levoči

Registratúrne stredisko SNM – pobočka v SNM-Spišskom múzeu v Levoči