Dva portréty, dva ženské osudy
(Mária Novotná)

Portréty grófky Anny Csáky, rod. Bolza , a Heleny Csáky zo zbierok múzea znázorňujú dve ženy z rodiny Csákyovcov. Ich osudy uzatvárali posledné kapitoly dejín tohto šľachtického rodu na Spiši. Osud staršej z nich sa odvíjal v závere 19. storočia na scéne uhorského národného a kultúrneho diania. V čase vzniku portrétu dožívala svoj vdovský stav v rodovom sídle v Bijacovciach. V osude mladšej sa premietla tragédia dvoch svetových vojen a politických zmien prvej polovice 20. storočia. Portréty namaľoval Andrej Bača, maliar pochádzajúci z Bijacoviec. Do zbierok múzea boli zapísané v roku 1972 a ich staršia proveniencia nie je známa. Patrili zrejme k dielam získaným z niektorého kaštieľa Csákyovcov na Spiši.
Portréty Heleny Csákyovej a Anny Csákyovej, rod. Bolza, namaľoval Andrej Bača v roku 1924, pravdepodobne vo svojom bijacovskom ateliéri. V rámci jeho tvorby zapadajú medzi jeho reprezentačné portréty uhorskej šľachty a meštianstva. Portrét grófky Anny Csákyovej vznikol dva roky pred smrťou tejto vyše sedemdesiatročnej dámy. Kompozícia druhého portrétu grófky Heleny Csákyovej sa opakovala aj na jej ďalších portrétoch (olejomaľba a fotografia grófky v salóne kaštieľa v Hodkovciach, v súkromnom vlastníctve v Bijacovciach).

Názov zbierky: Portrét grófky Anny Csákyovej, rod. Bolza (predtým Portrét staršej ženy)
Značené: v pravom dolnom rohu: "Bacsa András/1923"
Datovanie: 1923
Materiál a technika: olejomaľba na plátne
Rozmery: 120 x 100 cm
Evidované v zbierke múzea: SM-6042, prír. č. 1972/0072

Andrej Bača. Portrét Anny Csáky, rod. Bolza. 1923

Grófka Anna Csáky, rod. Bolza , bola prvorodenou dcérou grófa Štefana Bolza a Lujzy, rod. Vay. Narodila sa 22. októbra 1847 v Sárvasi. V roku 1866 sa vydala za grófa Albina Csákyho de Körösszég és Adorján z Bijacoviec. Vzdelaná manželka spišského župana a predsedu hornej snemovne, v rokoch 1888 - 1892 ministra kultu a vzdelania vo vláde Kálmana Tiszu. Spolu s manželom patrila do Spolku priateľov umenia (Műbaratok Köre) a v tom duchu viedla budapeštiansky literárny salón, ktorý navštevovali spisovateľ Žigmund Juszt, Július Pekár, Mór Jókai, Kálman Mikszáth, maliari Ladislav Medňanský, Arpád Feszty. Mala sedem detí, z nich Ladislav zdedil bijacovské panstvo. Zomrela 24. januára 1925 vo veku 77 rokov. Spolu s manželom je pochovaná v rodinnej hrobke, ktorú na bijacovskom cintoríne nechal vybudovať jej manžel gróf Albin Csáky v roku 1911.

Hrobka Albína Csákyho a jeho manželky Anny, rod. Bolza, na cintoríne v Bijacovciach

Názov zbierky: Portrét grófky Heleny Csákyovej (predtým Portrét mladej ženy so psom)
Značené: vľavo dole "Bacsa A. /1927"
Datovanie: 1927
Materiál a technika: olejomaľba na plátne
Rozmery: 130 x 95,5 cm
Evidované v zbierke múzea: SM-6041, prír. č. 1972/0072

Andrej Bača.Portrét Heleny Csáky. 1927

Grófka Helena Csáky (1885 Debrecín - 1965 Monte-Dore-I'Église, Puy-de-Dome, Francúzsko) bola najmladšou zo štyroch detí grófa Kolomana Csákyho (1836 - 1894), majiteľa kaštieľa v Hodkovciach. Jej prvým manželom sa v roku 1911 stal Štefan Tisza ml. de Borosjenő et Szeged (1886 Geszt - 1918 Geszt), syn známeho konzervatívneho uhorského politika a ministerského predseu Štefana Tiszu, zavraždeného v októbri 1918. Manželstvo bolo cirkevne anulované v roku 1917. Druhýkrát sa vydala v roku 1931 vo Waldfried pri Wiesbadene za lorda Reginalda Arthura Forbes-Villiers (1865 - 1952). Žila striedavo vo Francúzsku, Anglicku a Švajčiarsku. Obidve jej manželstvá boli bezdetné. Ako majiteľka hodkovského kaštieľa ho v rokoch 1930 - 1932 nechala upraviť a o rok neskôr časť majetkov hodkovského panstva predala Eugenovi a Imrichovi Szantovcom z Kežmarku. Po druhej svetovej vojne zostal kaštieľ v Hodkovciach ako jeden z mála zachovaný a nebol vyrabovaný. Helena Csákyová predala zostávajúce pozemky hodkovského panstva Československému štátu. V roku 1948 bol kaštieľ v Hodkovciach konfiškovaný, aj napriek protestu jej právneho zástupcu a argumentu, že jej majetok nepodlieha konfiškácii, kedže sa na ňu nevzťahovali konfiškačné zákony z roku 1945. Helena Csákyová sa do Hodkoviec už nevrátila. Zomrela 2. 7. 1965 v Monte-Dore-I'Église, Puy-de-Dome vo Francúzsku.

Grófka Helena Csáky. Fotoportrét s obľúbeným psom z roku 1918. ŠA Levoča, Fond Csáky Spišský Hrhov

Andrej Bača (Bacsa Andor) - maliar, grafik, stredoškolský profesor kreslenia (23. 11. 1874 Bijacovce (Szepesmindszent) - 28. 8. 1933 Bijacovce). Talent nadaného dedinského chlapca objavil gróf Albin Csáky, ktorý spolu s manželkou Annou, rod. Bolza, patrili koncom 19. storočia k známym podporovateľom umeleckého diania v Uhorsku. Bača študoval u Bertalana Székelyho a Karola Lotza. Okrem voľnej tvorby sa od roku 1907 venoval pedagogickej činnosti v Budapešti na Umeleckopriemyselnej škole ako profesor geometrie a ako asistent deskriptívnej geometrie na Vysokej škole technickej. V letných mesiacoch sa vracal do rodných Bijacoviec, kde si postavil ateliér.
Bača maľoval oficiálne portréty uhorskej šľachty a meštianstva, sakrálne diela, ale aj žánrové výjavy, pri ktorých sa inšpiroval dedinským prostredím.

Ateliér Andreja Baču sa v Bijacovciach zachoval dodnes

Literatúra:
Groško, Imrich: Maľba 19. storočia na východnom Slovensku. Košice 1981
Haščáková, Gabriela: Profily. Košice 1982
Hueck, Walter von [ed.]: Genealogisches Handbuch der gräflichen Häuser. Limburg an der Lahn 1979
Markója, Csilla [ed.]: Ladislav Mednyánszky. Slovenská národná galéria. Bratislava 2004
Orosová, Martina: Neznáma minulosť kaštieľa v Hodkovciach. In: Pamiatky a múzeá 1/2007
Pölöskei, Ferenc: Tisza István. Budapest 1985
Saučin, Ladislav: Výtvarné umenie na východnom Slovensku 1918 - 1938. Košice 1964 Slovenský biografický slovník I. Matica Slovenská. Martin 1986
Szepes-Mindszent. In: Vásarnapi Ujsság roč. 38, 1891, č. 40 - http://www.epa.oszk.hu z 21. 6. 2009
Vencko, Ján: Z dejín okolia Spišského hradu. Spišské Podhradie 1941
Vörös, László: Prominent posledných dní Uhorska. In: História 4, 2002, č. 4
Pramene:
ŠA Levoča, Fond Csáky z Hodkoviec, Fond Csáky zo Spišského Hrhova