Fotoateliéry v Levoči
(Zuzana Lisoňová) 1 / 2010

Prirodzené a historické centrum Spiša - mesto Levoča - so svojimi kultúrnymi pamiatkami sa aj pre tvorcov nového média - fotografie - stalo už od konca 19. storočia vďačným objektom a zdrojom inšpirácie. Aj samotní levočania využívali fotografiu pre vlastnú prezentáciu a zvečnenie jedinečných momentov osobného i spoločenského života. Význam fotografie už v polovici 19. storočia objavil aj známy levočský maliar - portrétista Jozef Czauczik, ktorý využil možnosti dagerotypie a jeho posledné diela vznikali pravdepodobne podľa fotografickej predlohy.
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa fotografia stala predmetom zberateľského záujmu tunajšieho Spišského dejepisného spolku a jeho múzea, ktoré sa neskôr osamostanilo ako Spišské múzeum v Levoči, ktorého vznik je úzko spojený so Spišským dejepisným spolkom, založeným v roku 1883.
Spišské múzeum patrí medzi inštitúcie, ktoré majú zaiste nemalý podiel na zachovaní a prezentácii historického a kultúrneho bohatstva Spiša. Už od vzniku sa Spišské múzeum v Levoči formovalo ako spoločensko-vedné a umelecko - historické , neobsahovalo prírodovednú zložku. Zbierkový fond múzea má dnes viac ako 12 tisíc zbierok, týkajúcich sa histórie, umeleckej histórie, etnografie a archeológie, v časovom rozpätí od praveku po súčasnosť. Zbierkový fond histórie je rôznorodý. Jeho dôležitou súčasťou aj obsiahly fond fotografií, negatívov a pohľadníc.Ich celkový počet je 1320 kusov a naďalej sa zbierkotvornou činnosťou múzea rozširuje.
Fond fotografií SNM-Spišského múzea v Levoči je usporiadaný dvoma spôsobmi: podľa evidencie, tzv. evidenčných prírastkových čísiel a podľa jednotlivých fotoateliérov, zastúpených v zbierkovom fonde múzea. Spolu ide o 12 čiastočne spracovaných fotoateliérov od roku 1868 po rok 1979. Niekoľko fotoateliérov ešte čaká na spracovanie. Ide o fotoateliér Armina Holbeina, Karola Friederyho, Margity Mrázovej a fotoateliér Tizian. Spracovanie fotografických dokumentov z týchto ateliérov sa dúfam stane súčasťou ďalšej časti vedecko výskumnej témy v rámci prioritných projektov SNM - Spišského múzea v najbližšej dobe.

Z dvanástich spracovaných fotoateliérov medzi najstaršie patrí fond fotografií z ateliéru Vojtecha Foltényiho . Pred ním pôsobil v Levoči ateliér Alberta Foltényiho, ktorý žiaľ nie je v zbierkach múzea zastúpený.
Ateliér Vojtecha (Bélu) Foltényiho začal svoju činnosť v Levoči v rokoch 1868-1870. Skôr než začal pôsobiť v rodnom meste, mal od roku 1866 otvorený prechodný fotosalón v Kežmarku. Venoval sa hlavne kabinetným portrétom a táto jeho tvorba je v múzeu zastúpená dvomi fotografiami. Zdá sa, že sa pokúšal fotiť aj v exteriéri, čoho dôkazom je fotografia, znázorňujúca náhrobok rodiny Marschalkovej z evanjelického cintorína v Levoči.

 

Obsiahly fond fotografií a sklenených platní patrí Ľudmille Czéhulovej (1887-1898).
Bola jednou z prvých žien priekopníčok , ktorá sa venovala fotografii. Jej ateliér sídlil na Mendharskej ulici č. 2. Zo zachovalých fotografií v muzeálnych zbierkach sa dá usúdiť, že podstatná časť tvorby bola venovaná ateliérovej fotografii. Škála osobností mesta a okolia, ktorú fotografovala je rozsiahla a pestrá. Jej fotografie sú dnes zaujímavým a možno nedoceneným dokladom odevov, uniforiem i účesov. Fotografovala napríklad fašiangové kostýmy portréty a aranžovanú fotografiu. Okrem toho ako jedna z prvých umeleckých fotografov venovala pozornosť exteriérovým a interiérovým záberom zo Spiša. Okrem Levoče pôsobil jej ateliér aj v Kežmarku,kde fotoateliér založil a viedol (Ferenc) Czéhula.

Ďalšou významnou osobnosťou ktorej práce obohacujú zbierkový fond levočského múzea je Karol Divald (1882-1890). Táto priekopnícka osobnosť fotografie mala svoje sídlo v Prešove, avšak z firemných dokladov vyplýva, že mal svoje pobočky aj na Spiši, okrem Kežmarku, Gelnice a Levoče aj v Spišskej Novej Vsi. Pôsobenie pobočky v Levoči pravdepodobne zaniklo po jeho smrti, kedy aj ateliér v Spišskej Novej Vsi odkúpil jeho žiak Gustáv Matz. Patrí medzi zakladajúce osobnosti Uhorského karpatského spolku, založeného v roku 1873 v Smokovci. Okrem portrétov bol napríklad jedným z prvých, ktorí sa programovo venovali fotografovaniu Tatier. Zaujímala ho hlavne tatranská príroda a scenéria. Na jeho krajinárskych fotografiách sa nachádzajú aj postavy, tie sú však iba statickým doplňujúcim prvkom a nie primárnym objektom jeho záujmu. Reprodukoval medziiným aj umelecké diela predovšetkým anglických maliarov.

Fotoateliér jeho žiaka Gustáva Matza (1890-1910 ) patrí medzi najznámejšie fotoateliéry na Spiši a na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia.
Gustáv Matz v roku 1890 odkúpil fotoateliér Karola Divalda v Spišskej Novej Vsi, v ktorom zriadil nie len dobre vystrojené fotografické pracovisko s vybavením na ušľachtilé tlače, ale aj maliarsku dielňu. Ako spoločníka mal maliara, ktorý solárnym zväčšovacím prístrojom premietal snímky na papier alebo na plátno a vyhotovoval akvarely alebo olejové podobizne. Pôsobnosť ateliéru neskôr rozšíril na pobočky v Levoči a Poprade. Po jeho smrti jeho vdova postavila v roku 1906 v Spišskej Novej Vsi účelovú budovu, ktorej dve poschodia slúžili ako ateliér a pracovne. Naďalej viedla aj pobočky ateliéru. Gustáv Matz okrem bežnej ateliérovej práce fotograficky zachytával mnoho súdobých udalostí. Fotografoval budovy, továrne, vidiecke žánrové scény, prírodu a jeho zásluhou máme dodnes dochované pohľady na dnes už neexistujúce stavby, historické objekty a pod. V duchu módnych trendov mnohé ateliérové portréty koloroval. V zbierkach múzea je jeho tvorba zastúpená iba kabinetnými portrétmi.

Na konci 19. storočia v Levoči pôsobil Adolf Žakowski (1896-1900). Jeho ateliér sídlil v budove na Košickej ulici č.15 v Levoči. Zo zachovalých fotografií v našich zbierkach sa dá dedukovať , že v jeho práci dominovala ateliérová tvorba predovšetkým kabinetných portrétov. Tu je potrebné podotknúť, že bol jedným z prvých, ktorí sa venovali dokumentácii mesta. Za ujímali ho hlavne pohľady na mestskú architektúru a jeho fotografie z tejto oblasti sú nie len cenným historickým dokladom ale aj poetickými pohľadmi na staré časy v Levoči. Z archívnych dokladov je známe, že ho podozrievali zo špionáže.

Ďaľším bohato zastúpeným fondom v muzeálnych zbierkach i je Ateliér Helios , tento v Levoči fungoval na prelome 19. a 20. storočia. O pôsobení tohto ateliéru v Levoči nie sú žiaľ známe konkrétnejšie údaje. Zo zachovalých fotografií vidno , že aj v tomto ateliéri prevláda tvorba ateliérových kabinetných fotografií. V roku 1902 prevzal Ateliér Helios Samuel Rosenbach z Budapešti. Aj jeho ateliér sídlil naďalej na Novej ulici č.2 v Levoči a pokračoval v tradícii a praxi svojho predchodcu.

Ďalšou pre nás doposiaľ málo prebádanou osobnosťou je Karol Alkier , ktorého fotografie sú v malom počte zastúpené v zbierkovom fonde. Jeho tvorba zapadla do prelomu 19. a 20. storočia, hlavne záujmom o priemyselnú architektúru a priemyselné objekty rozvíjajúcej sa Levoče. Zachované fotografie svedčia o tom, že okrem inej práce sa venoval aj fotografovaniu priemyselných stavieb, z nich v našom fonde sú napr.fotografie levočskej píly a likérky.

Ďalším fotografom činným v Levoči bol Bartolomej Kemény (1921-1928). Jeho fotoateliér sídlil na vtedajšom Hlavnom námestí č.42, v súčasnosti dom č.40, známy ako Hainov dom. Kemény si uvedomoval aj potrebu zachycovania a dokumentácie významných udalostí v meste. Čoho dôkazom je aj séria fotografií z návštevy pána prezidenta T.G. Masaryka. 5. septembra 1930 pri príležitosti veľkých vojenských cvičení, ktoré sa zakončili okolo Spišského Podhradia, cestou z Tatranskej Lomnice navštívil aj Levoču a
tu je pripojená fotografia z tejto príležitosti. Bol to už pomerne dobre zavedený fotoateliér, v ktorom sa vyučili viacerí tovariši. Tu sa vyučil okrem iných aj známy levočský fotograf Jozef Murín , ktorého pseudonym bol Capi a Margita Mrázová, ktorej tvorba nie je zatiaľ bližšie známa. Fotografický spotrebný a technický materiál si objednával z Prahy. Okrem portrétov fotografoval významné budovy mesta a veduty Levoče.

Počtom i rôznorodosťou veľmi obsiahly je fond fotografií z fotoateliéru Eugena Kopasza (1921-1932 ). Do zbierkového fondu levočského múzea sa dostali vďaka jeho synovi Ondrejovi Kopaszovi, ktorý ich daroval v roku 2001. Ateliér Eugena Kopasza sídlil na Novej ulici č.2. Pokračoval v tradícii ateliéru Helios a Rosenbach. V roku 1918 absolvoval dvojročný fotografický kurz v Budapešti. Od roku 1921 si zriadil fotoateliér v Levoči a počas dvanásťročnej činnosti sa vypracoval na najznámejšieho najvýznamnejšieho fotografa v meste. Fotografoval osobnosti, veduty mesta, dôležité historické udalosti, prírodu a okolie. Promtne vedel zareagovať na dôležité udalosti, napríklad požiar v Levoči v roku 1923. 7. mája v uvedenom roku vypukol požiar v kostole sv. Jakuba, kedy zhorela strecha časť veže. Veľkorozmerné fotografie paspartované v kartónoch z tejto udalosti sú v uložené v depozitári múzea. Z jeho tvorby sa zachoval napríklad aj fotoalbum dôstojníkov a vojakov 37. československého pešieho pluku umiestneného v levočských kasárňach. Okrem ateliérových portrétov vojakov zaujímavo zachytil priamo v kasárňach vojenský život. V roku 1932 podľahol silnej konkurencii a preto ateliér zrušil a začal pracovať v nemeckej firme Via Nova, stavajúcej cestu E 18. V roku 1944 ho zatklo nemecké gestapo a deportovalo do koncentračného tábora Sachsenbergu, kde pravdepodobne zahynul. Jeho osobný fond je zachovaný z veľkej časti v levočskom Štátnom archíve a je ešte málo známy, avšak jeho tvorba a pohnuté osudy si určite zaslúžia podrobnejšie zhodnotenie.

V zbierkovom fonde Spišského múzea zvláštne postavenie majú fotografie z dielne Jozefa Murína ( nazývaného Capi) 1939-1951. Ako som spomínala vyučil sa u Bartolomeja Keményiho v Levoči a krátky čas pracoval u Eugena Kopasza. Po zániku Kopaszovho ateliéru sa v roku 1939 osamostatnil. Založil si vlastný ateliér, ktorý viedol spolu s bratmi Štefanom a Imrichom. Sídlo ich ateliéru bolo na námestí č.55 na poschodí (bývalá predajňa Slovakie). Kedže jeho bratia sa venovali ateliérovej fotografii, Jozef si mohol svoje nadobudnuté skúsenosti rozvíjať v teréne, kde zachytával miznúcu krásu Levoče a okolia. V zbierkach nášho múzea sa nachádzajú viaceré fotografie, ktoré dokumentujú historické budovy nie len z Levoče ale napríklad veľká časť je venovaný aj Spišskej Kapituje. Činnosť ateliéru musel ukončiť po znárodnení v roku 1951. Aby mohol pokračovať vo svojej práci, zamestnal sa v Komunálných službách Levoča na námestí č. 14. Bratia Murínovci sa odsťahovali - Imrich do Ružomberka a Štefan do Košíc, kde naďalej v štátnych podnikoch pôsobili ako fotografi. Murínov ateliér bol na konci kontinuity tradície levočských fotoateliérov. Po dlhej dobe nemožnosti takéhoto podnikania a samostatnej existencie fotoateliérov v ich pôvodnej oficiálnej podobe prichádza obnova činnosti v podobe fotoateliéru Jána Janščáka. Bolo to krátke desaťročie bohatej činnosti a tvorivej práce.

Činnosť fotografa Ján Janščáka (1969-1979) a jeho fotoateliéru možno nazvať epilógom vyše storočnej tradície levočských fotoateliérov. Janščák sa pôvodne vyučil stolárskemu remeslu a po vojne do roku 1949 viedol otcovu stolársku dielňu. Popri tom sa najprv ako amatér venoval fotografii, ktorá bola jeho celoživotnou láskou. V roku 1952 sa vyučil za fotografa a fotografii sa začal profesionálne venovať - začal pracovať v komunálnych službách. Po odchode do dôchodku si v dome na Ružovej ulici otvoril fotoateliér, ale nalomené zdravie mu už nedovolilo vo väčšej miere ateliérovu prácu rozvíjať. Navyše fotografia, umelecká i komerčná sa vyvíjala iným smerom. Popri fotografickom portréte sa venoval krajinárskej fotografii a žánrovým scénam z vidieckého prostredia. Fotografoval mestskú i ľudovú architektúru. S objektívom zachytával aj dôležité udalosti v Levoči ako napríklad požiar domov č. 21-23 na námestí. Robil ateliérové portréry, ale na objednávku fotografoval významné životné jubileá - svadby, stužkové slávnosti a pod. Jednou z hlavných tém bola jeho rodina. Ako jeden z prvých robil farebné fotografie a udalosti začal zaznamenávať na filmový pás.
Okrem profesionálnych fotografov a fotoateliérov sa najmä v období medzi dvoma svetovými vojnami s rôznym úspechom venovali fotografovaniu viaceré významné osobnosti tunajšieho spoločenského a kultúrneho života, napr. Vladimír Jindra, Tibor Dlugolinský, Čeněk Chládek, Ján Huleš a ďalší. Na druhej strane Levoča a jej okolie boli dobrou inšpiráciou pre tvorbu významných profesionálnych fotografov - Karola Plicku, jeho žiaka prof. pražskej AMU Jána Šmoka a jeho absolventa Petra Župníka.
V zbierkach nášho múzea sú okrem domácich autorov a ich fotoateliérov zastúpené rôzne fotoateliéry z iných miest, najviac však z Budapešti a Viedne.

Napriek tomu, že záujem o podrobné a profesionálne spracovanie histórie a vývoja regionálnej fotografie a fotoateliérov stúpa a je naozaj veľký, zostáva výskum tejto témy v Levoči a okolí stále v začiatkoch. Objektívnemu spracovaniu bráni hlavne to, že fondy sú rozptýlené vo viacerých inštitúciách (okrem múzea v štátnom archíve, štátnom okresnom archíve a pod.), u súkromných zbrateľov a aj u potomkov starých rodín. Väčšia pozornosť im bola zatiaľ venovaná len v druhom pokračovaní Dejín Levoče z pera doc. Ivana Chalupeckého, ktoré vyšlo v roku 1975, alebo okrajovo v doktorandskej práci dr. Petra Zmátla, ktorá je venovaná kultúrnemu životu na Spiši v medzivojnovom období. Ťažko prístupné sú neraz aj archívne pramene, ktoré sú čiatočne spracované a teda prístupné bádateľovi v obmedzenej miere. Základná dokumentácia a výskum sa čiastočne rozbehol aj vďaka spolupráci múzeí na Spiši vo vedecko-výskumnej téme Fotoateliéry na Spiši. Táto nesmierne zaujímavá oblasť v sebe skrýva ešte veľa podnetov na ďalšie bádanie, ktoré dúfam, nájde svoje uplatnenie v nasledujúcich rokov v rámci odbornej činnosti nášho múzea.