Hromadný nález kosákov z doby bronzovej
(Martin Stejskal)

K významným pamiatkam z predhistorických čias sa radia hromadné nálezy (depoty) z doby bronzovej. Pohnútkou pradávnych obyvateľov k uloženiu väčšieho počtu bronzových predmetov bola zaiste najmä snaha o uchránenie cenného majetku pred odcudzením. Niektoré depoty možno považovať za sklady obchodníkov, iné boli do zeme zjavne uložené z kultových dôvodov. Viacero takýchto pozoruhodných celkov bolo objavených aj na Spiši, z nich väčšina ešte pred mnohými desaťročiami. Svojho druhu ojedinelým, aj v rámci celého územia Slovenska, je poklad pozostávajúci z 26 bronzových kosákov. Pochádza zo starších zbierok Spišského múzea, kde bol evidovaný ako nález z bližšie neznámej spišskej lokality. Ako sa neskôr podarilo vystopovať na základe zmienok v staršej literatúre, ide s najväčšou pravdepodobnosťou o objav pochádzajúci z polohy Zlatá brázda v katastri Spišského Podhradia. Predmety údajne získal spišský kanonik Jozef Hradszky (1827-1904). Nie náhodou sa miesto nálezu nachádza na úpätí Dreveníka, známeho objavom dvoch ďalších bronzových pokladov, dnes uložených vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a v Národním museu v Prahe. Tie sa spájajú s prítomnosťou pilinskej kultúry (15. - 12. stor. pred n. l.). Jej prosperita sa opierala o rozvinutú kovovýrobu a obchod s bronzom, využívajúc zaiste miestne bohaté ložiská medených rúd v Slovenskom Rudohorí. Osídlenie z tohto obdobia doložili archeologické prieskumy vo viacerých polohách chotára Spišského Podhradia, vrátane predpokladaného miesta nálezu popisovaného depotu. Hromadný nález pozostáva zo 17 celistvo zachovaných kosákov a 9 ďalších, reprezentovaných len torzami. Ide o exempláre rôzneho prevedenia a taktiež nie jednotného datovania. Bronzové kosáky sa masovejšie vyskytujú od záveru strednej doby bronzovej. Praveký remeselník ich vyrábal odlievaním do kamenných foriem. Išlo o nástroje, ktorých zavedenie malo pre poľnohospodárstvo zásadný význam. Keďže prispievali k urýchleniu žatevných prác, zásadne zvyšovali možnosti produkcie obilnín. V popisovanom depote sú zastúpené obidva základné typy kosákov - s gombíkovitým výčnelkom ako aj vývojovo mladšia forma s rukoväťou. Obidva typy možno zároveň deliť na viacero variantov, líšiacich sa veľkosťou aj tvarom. Väčšina kosákov sa datuje do 13. storočia pred n. l. (stupne BD - HA1). Najmladšie pamiatky zo súboru však nasvedčujú, že k jeho uloženiu do zeme došlo až v počiatkoch neskorej doby bronzovej (stupeň HB1). Kosáky sa v hromadných nálezoch bežne vyskytujú v sprievode iných bronzových výrobkov. Depot pozostávajúci výlučne z uvedených nástrojov je však ojedinelým nielen na Slovensku, ale v celej Karpatskej kotline. Podobné súbory sú častejšie až na území Nemecka. Časť z prezentovaného pokladu bronzových kosákov možno zhliadnuť na Spišskom hrade, kde je súčasťou archeologickej expozície. Niekoľko kusov bolo zapožičaných na výstavné účely aj Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi.

Evid. č.: SM 3108-3133

Literatúra:
JAVORSKÝ, F.: Kronika písaná v zemi. In: Žifčák, F. (ed.): Kronika mesta Spišské Podhradie slovom i obrazom. Spišské Podhradie 1999, s. 5-11 (s. 8).
NOVOTNÁ, M.: Hromadný nález bronzových kosákov zo Spiša. In: Zborník FF UK - Musaica, roč. 10, 1970, s. 13-21; tab. VII, VIII.
NOVOTNÝ, B. - NOVOTNÁ, M.: Katalóg archeologickej zbierky Spišského múzea v Levoči. Bratislava 1971, s. 13, 14, 46, 47; tab. XIII.
SOJÁK, M.: Stručné dejiny Spiša od najstarších čias po rozhranie letopočtov. In: Gładkiewicz, R. - Homza, M. (eds.): Terra Scepusiensis. Levoča - Wrocław 2003, s. 95-123 (s. 115).
VENCKO, J.: Z dejín okolia Spišského hradu. Spišské Podhradie 1941, s. 3.