Poklad rímskych mincí z Temnej jaskyne pod Spišským hradom
(Mgr. Martin Stejskal)

V útrobách travertínového brala priamo pod Spišským hradom sa nachádza dosiaľ verejnosti málo známa Temná jaskyňa. Jej vchod je situovaný na SZ strane skalného masívu, tesne pod hradbami horného hradu. Ide o puklinovú jaskyňu vzniknutú na poruche prechádzajúcej v smere SZ-JV. Známa bola už v 19. storočí. V roku 1970 ju speleologicky preskúmali I. Cebecauer a M. Liška, pričom bola zameraná v dĺžke 60 m, hĺbke 15 m a výške 30-35 m.
V rokoch 2002-2004 v prieskume pokračovali jaskyniari zo Speleoklubu Cassovia a zmapovali ďalších približne 60 m ťažko prístupných chodieb, dovtedy neznámych. Pri prieskume novoobjavených priestorov sa speleológom (následne v spolupráci s M. Sojákom z Archeologického ústavu SAV), podaril unikátny archeologický nález. Na konci úzkej štrbiny objavili kostru človeka a pri nej dva kožené mešce. Po zodvihnutí jedného z nich sa začali sypať strieborné rímske mince.

V zachránenom súbore spolu 20-tich mincí sú zastúpené razby viacerých rímskych cisárov z rokov 72-73 až 193-194 n.l. Všetky predstavujú strieborné denáre vyrazené v mincovni Rím. Stopy ošúchania na väčšine z nich hovoria, že boli dlhšiu dobu používané ako obeživo. Ich pôvodný počet bol pôvodne zrejme vyšší, keďže jeden z nájdených mešcov bol prázdny. Najmladšie z mincí dávajú možnosť zaradiť tento jedinečný nález do záveru 2. storočia n.l., kedy dochádza na hradnej výšine k postupnému zániku rozsiahleho hradiska púchovskej kultúry. Rímske mince sú svedectvom o rastúcom hospodárskom význame obchodu v ranodejinnom vývoji tohto regiónu. Výnimočnou časťou súboru sú spomenuté kožené mešce, keďže predmety z organického materiálu sa zachovajú len veľmi zriedkavo. K ostrové pozostatky, ktoré poklad sprevádzali, patrili 30-40 ročnému mužovi. Ten bol v priestoroch jaskyne zrejme nútený hľadať úkryt, prípadne do nej nešťastnou náhodou spadol. Jedinec patril nepochybne k zámožnej spoločenskej vrstve. Peňažný obnos, ktorý mal pri sebe naznačuje, že išlo o majetok kupca, prípadne miestnej kmeňovej aristokracie. Zaujímavosťou je ťažké sečné poranenie pravého stehna, ktoré muž utrpel ešte počas života. To zanechalo po zahojení na stehennej kosti stopy v podobe pozdĺžneho výrastku.
Popri nálezoch z doby rímskej sa v chodbách Temnej jaskyne podarilo zozbierať aj pamiatky z ďalších období. Ide o zlomky keramiky a zvieracie kosti z neskorej doby kamennej - eneolitu (3. tisícročie pred n.l.), zo stredoveku a novoveku. Predpokladá sa, že väčšina z týchto nálezov sem bola splavená z vrcholovej plošiny hradného kopca.

Literatúra:
SOJÁK, M. : Unikátny nález z doby rímskej pod Spišským hradom. In: Acta Musaei Scepusiensis 2006. Levoča 2006, s. 9-24.
SOJÁK, M.: Die Entdeckung römischer Münzen und menschlicher Knochen in der Höhle Temná, Gemeinde Žehra, Nordostslowakei. In: Archäologisches Korrespondenzblatt 35, 2005, s. 77-87.
SOJÁK, M.: Unikátny nález pod Spišským hradom. Rímske mince zo Spiša svedčili o rastúcom hospodárskom význame obchodu. In: Podtatranské noviny č. 32, roč. XLV. Poprad 3.8. 2004, s. 7.
SOJÁK, M.: Rímske mince a ľudské kosti zo Žehry - Temnej jaskyne. In: Slovenská numizmatika 17. Nitra 2004, s. 197-200.