Gotické tabule z Hodkoviec
(Mária Novotná)

Názov zbierky: Tabule z Hodkoviec
sv. Tomáš (predtým sv. Filip) a sv.Jakub; sv. Margita a sv. Barbora
Evidované v zbierke múzea: SM-8055, prír. č. 1981/0114
Datovanie: Posledná tretina 15. storočia
Materiál a technika: Drevená tabuľa, tempera
Rozmery: tabuľa so svätcami 91,7 x 60,7 cm, tabuľa so sväticami 91,8 x 61,2 cm
Reštaurované: Mária Spoločníková (1982-1985) a Anna Svetková (1995).
Získané do zbierky múzea v roku 1981 administratívnym prevodom z Domu sociálnych služieb v Hodkovciach

Spišský hrad vďaka rozsiahlemu výskumu v 70. rokoch minulého storočia ukrýva dnes už len málo tajomstiev svojej histórie. Dejiny hradu a jeho stavebný vývoj sú dostatočne známe, menej sa však vie o podobe jeho interiérov.1 Málo známe je aj pôvodné vybavenie hradnej kaplnky, zasvätenej sv. Alžbete. Gotická kaplnka bola pravdepodobne postavená v čase úprav, ktoré tu realizovala rodina Zápoľských v poslednej tretine 15. storočia.2 O jej vnútornom vybavení sa však dozvedáme až z písomností 17. storočia. V tom čase tu existoval oltár, údajne s veľkým obrazom Panny Márie, na ktorom boli dve perlové koruny. V kaplnke sa okrem mnohých liturgických predmetov nachádzali aj veľké obrazy. Časť týchto predmetov pravdepodobne ešte pred požiarom hradu (1781) odniesli Csákyovci, príslušníci rodu, ktorý hrad vlastnil až do polovice minulého storočia. Predmety zo Spišského hradu tvorili základ rodového múzea Csákyovcov, ktoré existovalo od konca 19. storočia v kaštieli v Hodkovciach a boli aj v iných priestoroch kaštieľa. Svedčí o tom aj dvojica gotických tabuľových malieb, dnes v zbierke SNM-Spišského múzea v Levoči.
Dve gotické tabuľové maľby, známe pod názvom Tabule z Hodkoviec, znázorňujú dvojice postáv svätých a svätíc. Obidve tabule sú z lipového dreva a pôvodne mali výrazne brokátované pozadie, zlatené pravdepodobne na červený poliment. Rozmery tabúľ cca 92 x 61 cm prezrádzajú, že pôvodný oltár, ktorého súčasťou boli, mal naozaj monumentálne rozmery. Brokátovanie sa na týchto tabuliach nezachovalo a v 19. storočí bolo nahradené hladkou plochou zlátenou na mixtion. Dve ženské postavy určujú ich typické atribúty. Sv. Margita je znázornená s drakom pod nohami, sv. Barbora s vežou na rukách. Obidve sú oblečené v ťažkých drapériách. Sv. Margita je znázornená v miernom profile, sv. Barbora je k divákovi otočená en face. Mužská dvojica na druhej tabuli je určovaná ako sv. Filip a sv. Jakub, pričom ich atribútmi sú nápisové pásky (tzv. hovoriace pásky) s textom z Creda/Kréda. Keď sa v roku 1981 dostali tieto dve gotické tabuľové maľby do zbierok Spišského múzea v Levoči, boli už odbornej verejnosti zo staršej literatúry známe. Tabuľové maľby boli v 19. storočí "reštaurované" a adjustované vedľa seba v spoločnom ráme. Starší spišskí historici uvádzali vo svojich prácach tieto diela pri popise interiéru kaplnky v parku csákyovského kaštieľa v Hodkovciach. Keďže tieto tabule boli v jednom ráme, vnímali ich ako "starý gotický obraz na južnej strane" kaplnky, ktorý pochádzal zo Spišského hradu.3 Ich prvú väčšiu umeleckohistorickú intepretáciu urobil až v roku 1975 Anton C. Glatz4, ktorý si podrobnejšie všimol ikonografiu tabúľ a ako prvý určil dvojice postáv ako sv. Margitu a Barboru a sv. Filipa a Jakuba. Prvý prečítal text nápisových pásiek ako text piateho (sv. Filip) a šiesteho (sv. Jakub) článku Creda/Kréda. Autorsky dielo zaradil do vývoja spišskej maľby záveru 15. storočia a prvýkrát k týmto tabuľovým maľbám priradil menej známu gotickú tabuľovú maľbu z múzea v Košiciach. Maľba znázorňuje sv. Judu Tadeáša a sv. Mateja, ktorí sú komponovaní v podobnom postoji, avšak v zrkadlovom otočení k svätcom na tabuliach z Hodkoviec. V ruke majú nápisové pásky s textami jedenásteho (sv. Juda Tadeáš) a dvanásteho (sv. Matej), záverečného článku Creda.5 Okrem ikonografickej príbuznosti tabuľa z košického múzea má takmer rovnaké rozmery ako tabule z Hodkoviec. Z týchto faktov Anton C. Glatz a autori najnovšieho spracovania gotického umenia na Slovensku usudzujú, že uvedené tri gotické tabuľové maľby pôvodne patrili do monumentálneho oltára v kaplnke Spišského hradu.6 Zo zachovaných diel sa dá prečítať, že ikonografický program oltára z veľkej časti tvorilo zriedkavé zobrazenie dvanástich apoštolov - symbolum apostolicum - apoštolské vyznanie viery, ktoré v dvanástich článkoch obsahuje základné pravdy viery. Na šiestich tabuliach uvedeného oltára museli byť znázornené postavy apoštolov, ktorí v rukách držali nápisové pásky s príslušným článkom Creda. Na zachovanej tabuli z košického múzea má sv. Juda Tedeáš text jedenásteho článku - Carnis resurrex/ionem - (vzkriesenie mŕtvych). Sv. Matej nesie na nápisovej páske záverečný, dvanásty text - et vitam eternam amen (a život večný amen). Na tabuli s postavami svätcov z levočského múzea sú texty piateho a šiesteho článku Creda/Kréda, avšak doteraz nesprávne atribuované sv. Filipovi a Jakubovi. Piaty článok Creda/Kréda je totiž atribútom apoštola sv. Tomáša a obsahuje text, ktorý je čitateľný aj na páske tabule v levočskom múzeu - Descendit ad in/ferna tertia / die resurrexit a / mortuis - (zostúpil k zosnulým a tretieho dňa vstal z mŕtvych). Postava svätca je znázornená v podobe mladého muža bez fúzov, tak ako býval sv. Tomáš znázorňovaný v stredoveku, pričom dlhá palica v jeho pravej ruke môže byť kópiou, nástrojom jeho mučeníckej smrti, dnes zachovaným už len vo fragmente. Vedľajšia postava sv. Jakuba sa dá jednoduchšie identifikovať podľa mušle na klobúku svätca. Text na páske, ktorú drží v ľavej ruke je v poradí šiestym článkom Creda - Ascendit in caelum / sedet ad / dextram dei patris - (vystúpil do neba, sedí po pravici Otca). Tabuľová maľba s dvojicou apoštolov z levočského múzea teda znázorňuje sv. Tomáša, nie sv. Filipa, spolu so sv. Jakubom. Gotické tabuľové maľby z levočského a košického múzea patria k dôležitým dokladom nášho neskorogotického umenia. Zároveň sú príkladom zbierok v slovenských múzeách, ktoré hoci zdanlivo osamotené, môžu mať veľkú výpovednú hodnotu.

POZNÁMKY:
1 Zo staršej literatúry o Spišskom hrade viď HRADSZKÝ, J.: Das Zipser Haus und dessen Umgebung. Igló 1884; MENCLOVÁ, D.: Spišský hrad. Bratislava 1957; FIALA, A. - VALLAŠEK, A. - LUKÁČ, G.: Spišský hrad. Martin 1988.
2 FIALA, A. - VALLAŠEK, A.: Gotická sakrálna stavba na Spišskom hrade. In: Historica Carpatica IX, 1978, s. 169-210.
3 ŠPIRKO, J.: Umelecko-historické pamiatky na Spiši. Spišská Kapitula, 1936; Vencko, J.: Z dejín okolia Spišského hradu. Spišské Podhradie, 1941, s. 226.
4 GLATZ, A. C.: Doplnky k spišskej tabuľovej maľbe z obdobia 1440-1450. In: Galéria 3 - Staré umenie. Bratislava, SNG 1975, s. 41-42.
5 K tabuľovej maľbe z Košíc podrobnejšie - GLATZ, A. C.: Gotické umenie z košický zbierok. Katalóg výstavy. Košice 1995, s. 36-38.
6 BURAN, D. (ed): Gotika. Dejiny slovenského výtvarného umenia. Bratislava, SNG 2003, s. 390.