Mária Novotná – Alena Piatrová (eds.)
Výstava Majster Pavol z Levoče. Ruky a zlato v službe ducha je voľným pokračovaním výstavy, ktorá pod názvom Tesori gotici dalla Slovacchia. L´arte del tardo gotico medioevale in Slovacchia (Poklady gotiky zo Slovenska. Umenie neskorého stredoveku na Slovensku) predstavila výber slovenského výtvarného umenia z obdobia neskorého stredoveku v sídle talianskych prezidentov v Kvirinálskom paláci v Ríme. Usporiadaná bola v rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európy v druhej polovici roku 2016 a patrila k významným výstavným podujatiam slovenskej kultúry v ostatnom desaťročí. Centrálnou časťou vystavenej kolekcie bolo dielo Majstra Pavla z Levoče, ktoré zaujalo pozornosť náročného talianskeho publika z radov odborníkov aj laikov. Idea prezentovať dielo slávneho sochára Pavla z Levoče aj na domácej pôde našla podporu na Ministerstve kultúry SR a vyústila do usporiadania výstavy v priestoroch SNM-Historického múzea na Bratislavskom hrade.
Dielo Majstra Pavla bolo prezentované už viackrát. Prvou najrozsiahlejšou koncipovanou prezentáciou bola výstava Majster Pavol z Levoče. Jeho dielo a škola pripravená ako galerijná monografická výstava umelca. Výstavu pripravila Slovenská národná galéria v spolupráci so Slovenským ústavom pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a so Spišským múzeom v Levoči roku 1967 k jubileu 450. výročia ukončenia prác na hlavnom oltári v Levoči. Muzeálna prezentácia Pavlovho diela je už vyše tridsať rokov zastúpená v stálej expozícii, ktorá je sprístupnená v Levoči v dome na tunajšom námestí, v ktorom Majster Pavol žil a pravdepodobne aj tvoril.
Naším cieľom bolo pri terajšej výstave predstaviť Pavlovu osobnosť i tvorbu v dobovom kontexte: snažili sme sa sprítomniť dobu a jej protagonistov, naznačiť okolnosti, ktoré jeho život a tvorbu mohli ovplyvniť v sfére materiálnej i duchovnej. Počas jeho života sa svet rozšíril o objavenie nových svetadielov, no v našich oblastiach to bol predovšetkým rozmach baníctva, ktorý mal podobnú dynamiku, aká nastala v južných a západných krajinách Európy v súvislosti so zámorskými cestami. Preto sme viac pozornosti venovali baníckemu podnikaniu na našom území, ktoré malo veľký význam aj v rámci Európy, veď s baníckym prostredím bol do istej miery spojený život a dielo nášho Majstra. Chceli sme poukázať na otvorenosť nášho geopriestoru, na mobilitu ľudí i myšlienok, a tiež umenia, ktoré mali vplyv na Pavlovu tvorbu. Pavlovskú tému sme prostredníctvom archívnych dokladov v podobe kníh, odpustkových listín či testamentov zaľudnili jeho súčasníkmi.
Výstavu sme koncipovali v troch blokoch, sledovali sme diela majúce korene v neskorostredovekej zbožnosti, a preto v jednotlivých častiach venujeme pozornosť teologickým dišputám, okolo ktorých sa stredoveká zbožnosť koncentrovala. Poukázali sme na Pavlovo stretnutie s humanizmom a renesanciou, a v závere aj s myšlienkami reformácie. Exponáty v prvej miestnosti kladú dôraz na zbožnosť človeka v závere stredoveku, ktorá bola poznamenaná úctou k svätým pomocníkom a patrónom, napríklad všeobecne rozšírenou úctou k sv. Anne. Uctievanie matky Panny Márie ako patrónky rodín, ale aj baníkov, malo priamy vplyv na vznik mnohých oltárov, súsoší a obrazov s námetom sv. Anny Samotretej (Metercie) – na výstave je zastúpená príkladom slávnej tabuľovej maľby Metercie z Rožňavy. Stará tradícia odetá v novom šate humanizmu a renesancie je prítomná v dielach legendárnych svätcov, akým bol napr. sv. Juraj, alebo v novej vizuálnej formulácii biblického príbehu klaňania sa troch kráľov ako slávnostného sprievodu súdobých panovníkov.
Stále naliehavejšie sa na druhej strane objavovali hlasy volajúce po reforme cirkevného života i samotnej náuky, oslobodenej od nánosov ľudovej zbožnosti. Jednou z ciest bola požiadavka návratu k biblickým textom ako jediného možného a pravdivého kontaktu človeka s Bohom, ktorý vedie k jeho spáse. Táto naliehavá žiadosť rezonovala v kruhoch katolíckych mysliteľov, ale najvýraznejšiu podobu dostala v reformačnom hnutí Martina Luthera. Dovoľovala to rozvíjajúca sa kníhtlač a tradične vysoká knižná kultúra našich miest. Prispievalo k tomu aj zriaďovanie knižníc s prezenčným štúdiom pre širšiu gramotnú laickú verejnosť, v ktorých boli knihy neraz opatrené reťazou zaručujúcou ich neodcudziteľnosť. Vo výtvarnej podobe mali tieto myšlienky odozvu v biblických témach, s ktorými sa človek vo svojom osude vedel stotožniť, akými boli utrpenie, smrť, ľudský súcit i bezcitnosť. K takým patria pašiové výjavy, Kalvárie, ale aj symbolické zobrazenie Krista ako Muža bolesti či Krista v odpočinku (Meditujúceho Krista). Požiadavky reformy novo formulovali niektoré ikonografické výjavy, v ktorých sa silno prejavilo ľudské „ja“, často osamelé v pozemskej existencii a postavené zoči voči Bohu, apelujúce na jeho milosrdenstvo.
Ústrednou témou stredovekej zbožnosti, ktorá bola spoločná aj pre nastupujúcu reformáciu, sa stal eucharistický kult ako jedinečný prostriedok spojenia človeka s Bohom. Tento kult priamo ovplyvnil vznik a vývoj liturgických predmetov, akými boli napríklad monštrancie, ktoré na prelome 15. a 16. storočia dosiahli svoj estetický i technologický vrchol. Podobne ako liturgické predmety aj Pavlove diela boli určené do sakrálneho priestoru, preto sú neoddeliteľnou súčasťou tejto výstavnej prezentácie. Tento sakrálny kontext sme mali na zreteli aj pri výskumoch a interpretácii Pavlových diel. V interdisciplinárnej spolupráci s archivármi a historikmi nás to priviedlo k objavom, ktoré dovolili novo formulovať a riešiť niektoré doterajšie hypotézy. K takým patrí napríklad objasnenie okolnosti konsekrácie hlavného oltára v Kostole sv. Jakuba v Levoči roku 1508.
Vystavené diela boli pri tejto príležitosti reštaurované, preto sme v katalógu dali priestor sumarizácii poznatkov materiálových výskumov, ktoré ukazujú jeden z možných smerov nových bádaní a objavov v pavlovskej téme. Táto téma je stále otvorená, preto sme výstavu kreovali ako súčasnú výpoveď o Majstrovi Pavlovi, no nie s ambíciou tému uzavrieť. Veríme, že ponúknuté širšie súvislosti tvorby Majstra Pavla z Levoče priblížia princípy pôvodných funkcií vystavených diel v závere stredoveku, a zároveň prinesú nielen poučenie, ale aj potešenie.
Mária Novotná, Alena Piatrová
OBSAH
- Príhovory / Lýdia Budziňáková, Jacek Lelek, František Žifčák
- Úvod / PhDr. Mária Novotná
- Majster Pavol a Levoča ako kapitálové a obchodné centrumv 15. a 16. storočí / Mgr. Miroslav Lacko, PhD.
- Náboženská situácia na Spiši na prelome 15. a 16. storočia (Kto mohol posvätiť hlavný oltár Majstra Pavla v Levoči?) / Mgr. Vladimír Olejník
- Paweł z Lewoczy – snycerz i jego warsztat / Zoltán Gyalókay, PhD.
- Prešovský Kristus v núdzi (pri odpočinku) od Majstra Pavla. Príspevok k poznaniu výnimočného diela z rúk levočského rezbára / PhDr. Juraj Žáry, CSc.
- Kalvária z dielne Majstra Pavla v Lipanoch / Mgr. Jozef Ridilla
- Príbeh Kalvárie zo Spišskej Novej Vsi / PhDr. Mária Novotná
- Levočskí povojnoví farári, ktorí sa zaslúžili o záchranu diela Majstra Pavla / Mons. prof. František Dlugoš, PhD.
- Restaurování díla Mistra Pavla z Levoče bratry Kotrby / Mgr. Matěj Kruntorád
- Technologická specifika Majstra Pavla a jeho dílny ú/ NDr. Janka Hradilová, Dr. David Hradil
- Prínos reštaurovania k bližšiemu poznaniu tabuľových malieb Oltára sv. Jánov v levočskej Bazilike sv. Jakuba / Mgr. art. Martina Hricová
- Reštaurovanie tabuľových malieb hlavného Oltára sv. Jakuba staršieho v Levoči / Mgr. art. Rudolf Boroš
- Reštaurovanie Ukrižovaného z rímskokatolíckeho Kostola sv. Jána Krstiteľa v Spišských Vlachoch / Mgr. art. Štefan Siváň
- Poznámky z reštaurovania niektorých diel Majstra Pavla z Levoče / Akad. sochár. Juraj Maták
- Skratky
- Literatúra
- O autoroch