V roku 1499 v Kremnici vznikli prvé uhorské prototypy nových strieborných mincí – guldinery, nazývané aj zlatníky. Uhorské mincovníctvo muselo reagovať na podnety Západu. Koncom 15. storočia v Európe bolo treba novými druhmi mincí nahradiť tisícky drobných peňazí v obehu. V Rakúsku, v roku 1481, vznikli grajciare, pričom jeden grajciar nahradil 4 – 5 fenigov. V Čechách sa objavili tzv. tlusté groše. Boli to mince v hodnote 12 – 30 grošov, ktoré mohli nahradiť 144 – 360 menších mincí. Najväčšie zmeny sa uskutočnili v rámci ekonomickej reformy v Tirolsku. Tamojší vládca Žigmund dal v roku 1486 raziť veľké a ťažké strieborné mince v cene dukáta, zvané Guldengrosch. Ten nahrádzal 80 až 90 menších peňazí v obehu.
Dal ich vyraziť komorský gróf Ján Thurzo, ktorý v správe komory pôsobil v rokoch 1498 – 1508. Na averze nesú štít so znakmi krajín Vladislava II. a na reverze je jazdecký portrét sv. Ladislava. Sú známe z rokov 1499 – 1501, 1504 – 1506.
Keďže prevažná časť Vladislavových mincí vznikla v Kremnici, zamestnanci tejto mincovne a komory sa vo veľkej miere zúčastňovali na formovaní uhorského hospodárstva. Okrem výroby zaužívaných kvalitných platidiel sa tu však rodili aj návrhy na nové peniaze.
Poznáme rôzne varianty guldinerov. Líšia sa spracovaním základných vyobrazení. Guldiner z roku 1499 má najjednoduchšie stvárnenie štítu a sv. Ladislava. Ďalší z rokov 1500 – 1501, má pri štíte text KREMITZ – TVRZO, nad jazdcom je Madona, okolo jazdca ozdobené orámovanie. Exempláre z rokov 1504 – 1506 sú z umeleckého hľadiska vypracované najlepšie. V štíte je 11 znakov, nad ním je kráľovská koruna, v nápisoch je použitá latinka.
Dosiaľ poznáme niekoľko desiatok strieborných guldinerov a niekoľko ich zlatých odrazkov. Každý z nich má inú hmotnosť. (od 9,06 do 58,58 g), a čiastočne sa líšia aj priemerom (od 43 do 45 mm). Bádatelia ich zaraďujú medzi medaily, reprezentačné razby, hoci na razbách z rokov 1504 – 1506 je jasne napísané : „ MONETA WLADISLAI D G REGIS VNGARIE“, teda „minca uhorského kráľa Vladislava“. Medzi bežnými platidlami Vladislava II. sa vyskytujú nezvyčajné mince, medzi nimi aj tzv. hrubý groš, s hmotnosťou 19, 85 g. Boli to odrazky bežných mincí, teda zlaté mince, vyrobené razidlom určeným na razbu mincí v striebre. Boli určené na reprezentačné účely. Napríklad rozdávať pri významných príležitostiach za zásluhy, ako pamätné predmety alebo ako výnimočný dar.
V rámci strednej Európy bola razba guldierov čosi výnimočné. Mince takého typu, s hodnotou dukáta, sa prvýkrát skúšobne začali raziť v Tirolsku. Uhorské guldinery sa teda zaraďujú medzi najstaršie prototypy toliarových mincí v celej Európe. O to väčšmi prekvapuje ich umelecky zrelá forma, precízne vyhotovenie a dokonalá razba, s ktorou neboli v Uhorsku nijaké skúsenosti. Dovtedy sa totiž vyrábali ako najväčšie a najťažšie mince iba groše s priemerom približne 24 mm a s hmotnosťou 3,5 g.
