Jezuiti a ich spiritualita
Vezmi, Pane, a prijmi, celú moju slobodu, moju pamäť, môj rozum a celú moju vôľu. Veď všetko, čo mám, si mi dal Ty. Tebe, Pane, to vraciam. Všetko je to Tvoje. Nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle. Daj mi len svoju lásku a milosť, lebo tá mi stačí. (Duchovné cvičenia sv. Ignáca z Loyoly, modlitba Suscipe Domine, 1522 – 1524)
Členovia Spoločnosti Ježišovej, na Slovensku známi ako jezuiti, boli v poradí druhým rehoľným spoločenstvom, ktoré obývalo levočský kláštor. Počiatky jezuitskej rehole siahajú do čias náboženskej konverzie sv. Ignáca z Loyoly – vojaka, ktorý sa obrátil a rozhodol sa byť Kristovým bojovníkom. Spolu so šiestimi priateľmi zložil v roku 1534 doživotné sľuby čistoty, chudoby a misionárskeho pôsobenia vo Svätej zemi. Neskôr bol posledný zo sľubov nahradený osobitným sľubom poslušnosti svätému otcovi. V roku 1537 sa spoločnosť presunula do Ríma, kde Ignác z Loyoly napísal Formulu rehoľného zriadenia Spoločnosti Ježišovej. Pápež Pavol III. ju schválil v roku 1540. Jezuiti našli svoje naplnenie predovšetkým v misiách a doma v Európe v školstve. Na Slovensko prišli jezuiti v roku 1561 do Trnavy. V roku 1604 prišli do Košíc a neúspešne sa pokúšali usadiť v Levoči. V roku 1647 sa usadili v Spišskej Kapitule, v roku 1671 sa dostali do Levoče a prevzali starý minoritský kláštor. Založili tu kolégium a gymnázium, ktoré sa stalo základom pre pokračovanie gymnaziálnych tradícií v meste až do súčasnosti. V roku 1773 boli jezuiti pod tlakom politiky zrušení a levočské gymnázium sa stalo svetskou inštitúciou. V roku 1814 bola rehoľa obnovená, v Levoči sa však už trvalo neusídlila.
Ignaciánska spiritualita vychádza zo skúseností, zhrnutých v jeho esenciálnom diele Duchovné cvičenia. Inšpiráciou celého poslania Spoločnosti Ježišovej je postava Krista, ktorý posiela svojich učeníkov do celého sveta, ku všetkým ľuďom a národom. Z tohto dôvodu môžeme hovoriť o univerzálnej misii ignaciánskej spirituality, ktorá zahŕňa celý svet. S tým súvisia dva základné póly činnosti rehole: misie a školstvo. Jezuitská spiritualita pritom znamenala v 16. storočí podobný myšlienkový prelom ako tomu bolo v 13. storočí pri vzniku františkánskej spirituality. Išlo o obnovu osobného vnútorného prežívania viery, snahu o naplnenie oduševnenej lásky vo všetkých činnostiach. Svoje pôsobenie pritom jezuiti zakladali na chudobe, pokore a poslušnosti. Pôsobenie v jezuitskej reholi neznamenalo postupný kariérny rast, ale pestrosť povolaní a postavení a ich neustála premena podľa osobných daností konkrétneho člena. Dôležitou súčasťou jezuitskej spirituality bola nielen poslušnosť, ale aj úcta a chápanie tajomstva cirkvi.
Typickým výrokom, ktorým sa dá charakterizovať jezuitská rehoľa je heslo sv. Ignáca z Loyoly:
Omnia ad maiorem Dei gloriam – Všetko na väčšiu Božiu slávu.
The Jesuits and Their Spirituality
Take, Lord, and receive all my liberty, my memory, my understanding, and my entire will, all that I have and possess. You have given all to me. To You, O Lord, I return it all. All is yours, dispose of it wholly according to Your will. Give me Your love and Your grace, for this is sufficient for me. (Spiritual Exercises of Ignatius of Loyola, prayer Suscipe Domine, 1522 – 1524)
The members of the Society of Jesus, known in Slovakia as the Jesuits, were the second religious community to inhabit the Levoča monastery. The beginnings of the Jesuit order go back to the time of the religious conversion of St Ignatius of Loyola – a soldier who turned and decided to be a warrior of Christ. In 1534, together with six friends, he made lifelong vows of purity, poverty, and missionary work in the Holy Land. Later, the last of the vows was replaced by a special vow of obedience to the Holy Father. In 1537, the company moved to Rome, where Ignatius of Loyola wrote the Formula of the Religious Establishment of the Society of Jesus. Pope Paul III approved it in 1540. The Jesuits found their fulfilment mainly in missions and at home in Europe in education. The Jesuits came to Slovakia, to Trnava, in 1561. In 1604, they came to Košice, and tried unsuccessfully to settle in Levoča. In 1647, they settled in Spišská Kapitula (Spiš Chapter), in 1671, they reached Levoča and took over the old Minorite monastery. They founded a college and a grammar school here, which became the basis for the continuation of high school traditions in the city to the present day. In 1773, the Jesuits were abolished under the political pressure , and the Levoča grammar school became a secular institution. In 1814, the order was restored, but it did not settle permanently in Levoča again.
Ignatian spirituality is based on the experiences summarized in his essential work Spiritual Exercises. The inspiration of the whole mission of the Society of Jesus is the figure of Christ, who sends his disciples all over the world, to all people and nations. For this reason, we can speak of a universal mission of Ignatian spirituality that includes the whole world. Related to this there are the two basic poles of the order’s activities: missions and education. At the same time, Jesuit spirituality marked a turning point in the 16th century as the Franciscan spirituality did in the 13th century when it was established. It was a renewal of personal inner experience of faith, an effort to fulfil soulful love in all activities. At the same time, the Jesuits based their work on poverty, humility and obedience. Operating in the Jesuit order did not mean gradual career growth, but the diversity of professions and positions and their constant transformation according to the personal circumstances of a particular member. An important part of Jesuit spirituality was not only obedience but also respect and understanding of the mystery of the Church.
A typical statement that can characterize the Jesuit order is the motto of St Ignatius of Loyola:
Omnia ad maiorem Dei gloriam – All for the greater glory of God.