Spišský hrad je unikátnym príkladom stredovekého kráľovského hradu. Vznikol na konci 12. a začiatku 13. storočia. Už koncom 13. sto- ročia mal hrad takmer dnešnú rozlohu. Prvá priama písomná zmienka o hrade sa viaže k roku 1214. Patril kráľovským dynastiám Arpádovcov a Anjouovcov. V roku 1464 prešiel do rúk Imricha Zápoľského, dedičného spišského župana. Ten, spolu s bratom Štefanom, prestaval hrad z vojenskej pevnosti na gotické šľachtické sídlo. Zápoľskovci vlastnili hrad do roku 1528. V roku 1531 ho panovník daroval Alexiovi Thurzovi. Za Thurzovcov bol hrad prestavaný na pohodlnejšie renesančné panské sídlo. V roku 1636 prešiel hrad do rúk rodu Csákyovcov, ktorý ho vlastnil až do roku 1949. Aj oni prestavovali hrad podľa dobových potrieb a svojho vkusu. Postupne sa vysťahovali do okolitých kaštieľov a hrad slúžil ako sídlo vojenskej posádky. Postupne chátral až v roku 1780 podľahol ničivému požiaru a odvtedy stratil svoj význam. Spišský hrad bol v roku 1993 zapísaný do Svetového zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. V roku 2010 bol zápis rozšírený o Levoču a dielo Majstra Pavla z Levoče.
EXPOZÍCIE
Archeologická časť expozície približuje vývoj osídlenia hradného kopca a jeho blízkeho okolia v priebehu šiestich tisícročí.
Náhodné objavy, ale najmä systematické výskumy archeológov priniesli početné pamiatky po dávnych obyvateľoch týchto končín. Časť z nich je prezentovaná návštevníkom – počnúc najstaršími nálezmi z doby kamennej, cez výrobky kovolejárov doby bronzovej, pamiatky Keltmi ovplyvnenej púchovskej kultúry z prelomu letopočtu, až po najmladšie nálezy, súvisiace už so životom na stredovekom hrade. Unikátny je poklad rímskych mincí objavený v Temnej jaskyni, v útrobách hradného brala.
Hradná kuchyňa bola miestom plným tepla, vôní, korenia, kvalitných surovín, bola miestom kde šikovní kuchári vyčarovali pre svojich pánov nesmierne dobroty a kulinárske špeciality.
Stravovanie v bohatších kruhoch bolo pripravované s ohľadom na spoločenskú vrstvu a majetok. Hlavne hostiny, predovšetkým svadobné boli pompézne a mimoriadne slávnostné. Vyznačovali sa predovšetkým množstvom jedla a pitia a podávaním v drahých nádobách. Jedlo bolo aj rafinovane pripravované a tzv. jedlo na pozeranie sa stalo hlavnou ozdobou stola. Menili sa druhy mäsa. Bez zveriny by v 16. stor. nebola hostina dosť dobrá. Pri bohatých stoloch sa podávalo – samostatných chodov na konci 16. stor. sa hostiny predĺžili na tri až štyri hodiny a podávalo sa od 30 do 100 chodov.
Hradná spálňa je miesto, kde sa deň stretáva s nocou a kde sa telo a myseľ aj toho najaktívnejšieho obyvateľa hradu uloží na odpočinok
Samostatná spálňa bola výsadou len tých najbohatších a najzámožnejších. Podobne to bolo aj s lôžkom. Lôžko vlastnili len najbohatší jedinci. Lôžka sa, ako dokladajú výjavy už z 12. storočia, dopĺňali textilnými závesmi, ktoré chránili spiaceho pre chladom. Neskôr sa používala pre zavesenie týchto závesov samostatná konštrukcia– tzv. nebesá, ktorá sa stala veľmi obľúbenou na zútulnenie ale aj ako dôkaz prepychu a honosnosti spálne. Lôžko a všetky jeho súčasti boli veľmi nákladným inventárom dobovej spálne, a ten kto zaľahol na lôžko bol, vo svetskom alebo v cirkevnom živote , veľmi dôležitá a vážená osoba.
BEZ SÚCITU A MILOSTI – Ako a čím sa vymáhalo priznanie (Mučiareň na Spišskom hrade)
Priznanie je zamknuté v tele obžalovaného či svedka: úlohou mučiteľa je vytrhnúť pravdu von z útrob jeho tela a to prostredníctvom bolesti. Telesná bolesť sa stala nástrojom, ktorý mal silou prinútiť mučeného, aby odhalil svedectvo držané vo svojej mysli. Mučenie za účelom získania svedectva a priznania sa stalo brutálnym prostriedkom pôsobiacim zlo, ale zlo bolo v mnohých prípadoch nevyhnutné. Bol to prostriedok určený na zvláštne účely.
…Aby sa v ňom vypátrali ním vykonané zločiny, musí sa podrobiť výsluchu a mučeniu…Škripec, koleso a bič…stiahnuť ho z kože, zaživa…Ocot do nosa a kamene na hruď…Zavesiť za palce a vytiahnuť..
