NKP – Spišský hrad /SNM – Spišské múzeum v Levoči
Otváracie hodiny:
Máj – september
Denne: 09.00 do 19.00 h, posledný vstup o 18.00 h
Október
Denne: 09.00 do 17.00 h, posledný vstup o 16.00 h
November
Spišsský hrad je do otvorený denne do 17. novembra 2024.
Otváracie hodiny od 8.00 do 16.00, s posledným vstupom o 15.00 h
Od 18. 11. 2024 bude Spišský hrad zatvorený.
December – marec
Spišský hrad je zatvorený.
Spišský hrad je unikátnym príkladom stredovekého kráľovského hradu. Nachádza sa na vápencovom (travertínovom) skalnom brale. Skalné hroty bez vegetácie predstavujú ojedinelý príklad zachovaného podložia, ktoré ovplyvnilo aj vzhľad interiéru hradu. Spolu s veľkým sklonom kopca znemožnili zastavať predhradie do tej miery, ako sme na to zvyknutí u iných hradov. Pod Spišským hradom, je systém jaskýň a celé územie s okolím predstavuje aj významnú prírodnú lokalitu z pohľadu výskytu fauny a flóry.
Za najvýznamnejší posun v interpretácii stavebného vývoja hradu sa považuje identifikácia dvoch obytno – obranných veží, vstupnej brány a k nim prislúchajúceho opevnenia spodného predhradia, ako stavieb realizovaných v polovici 13.storočia na posilnenie obrany hradu po mongolskom pustošení v roku 1241. Výskum vyvrátil ich doterajšiu interpretáciu a datovanie do polovice 15.storočia, spájané s pobytom vojsk Jána Jiskru na Spišskom hrade. Opevnená stavba v podobe refúgia, ktorým prechádzala prístupová cesta na hrad, súvisela s celkovým posilnením obrany kráľovského hradu v podobe kombinácie murovaného opevnenia s drevozemným valovým opevnením. Na ňu nadväzovala stavba vstupnej brány stredného predhradia, kruhovej veže pri jeho románskej vstupnej bráne, postavené na posilnenie bezpečnosti staršej časti hradného jadra a románskeho predhradia z prvej polovice 13.storočia.
Nová interpretácia listiny z roku 1270 prispela k identifikácii tzv. Fiochovej veže na spodnom nádvorí, ktorá bola doteraz nesprávne stotožňovaná s prepoštovou vežou, postavenou na základe listiny Bela IV. z roku 1249 ( v súčasnosti už predpokladáme existenciu dvoch samostatných veží). Postupná výmena drevozemného opevnenia za kamenné, ako aj jeho rozšírenie smerom od refúgia k strednému nádvoriu, kedy oba dovtedy samostatné celky splynuli do jedného, spolu za vlády Anjuovcov, znamenali ďalšiu modernizáciu obrany hradu. Na základe archívneho výskumu došlo aj k identifikácii a popisu doteraz neznámej etapy Žigmundovej prestavby hradu v rokoch 1430 – 1437. Tá sa týkala najmä severozápadnej časti hradného jadra a prispela k identifikácii „prepoštovej veže“, označovanej ako „okrúhla červená veža“ na západnom brale.
Táto stavebná etapa sa spájala aj s prestavbou románskeho paláca a domu kaplánov. V súvislosti s touto prestavbou bolo dokončené aj opevnenie s severozápadnej časti stredného predhradia, ktoré vzniklo rozšírením staršej časti nádvoria.
Výskum priniesol aj novú interpretáciu dvoch kresieb ranogotickej podoby hradu, ktoré sa našli v ostení združeného okna románskeho paláca. Rovnako v nástennej maľbe, datovanej rokmi 1507 – 1515, ktorá tvorí pozadie súsošia sv.Juraja v rovnomennej kaplnke Kostola sv.Jakuba v Levoči, sa počas výskumu podarilo identifikovať predstavu neskorogotickej podoby Spišského hradu zo začiatku 16.storočia, po prestavbe hradu.
Spišský hrad je unikátnym príkladom vývoja hradnej architektúry nielen na Spiši , ale aj v celoslovenskom a európskom kontexte. Jeho plošne rozsiahla románska dispozícia z 13.storočia je dokladom obrannej a obytnej funkcie hradu s opevneným hradným jadrom (akropolou), románskym predhradím, refúgiom a dochovanými typologickými stavebnými druhmi ako sú obranné veže, obytný kráľovský palác, cisterna, vstupné brány. Táto podoba sa vo výraznej miere zachovala jasne čitateľná dodnes. Podobne aj ďalšie slohové prestavby sú dokladom stavebného vývoja hradu a premien jeho funkcie spočiatku ako, kráľovského sídla, neskôr ako šľachtickej rezidencie.