Kláštor minoritov

Stredoveký kláštor minoritov v Levoči

Mestský život v stredoveku, to nie sú len hradby, trhy, radnica, meštianske domy so svojimi remeselníckymi dielňami. Je to aj neodmysliteľná súčasť stredovekej všednosti – duchovný a sociálny rozmer mestského diania, pastorácia, starostlivosť o tých menej šťastných, chudobnejších. Formy takejto pomoci a podpory boli rôzne. Jednou z najvýraznejších bolo zakladanie mendikantských kláštorov. Stredoveká Levoča v tomto nebola výnimkou. Nachádza sa tu tzv. Starý kláštor minoritov, ktorého poloha i pôvodná funkcia vyhovovala práve tomuto určeniu. Naše múzeum vám s radosťou ponúka možnosť nahliadnuť do priestorov, kde sa odohrával život stredovekých mníchov.

Starý kláštor minoritov v Levoči (Kláštorská 38) je jednou z najvýznamnejších a najstarších stavieb mesta a zároveň jednou z najzachovalejších gotických monastických stavieb na Slovensku vôbec. Pôvodne patril menším bratom sv. Františka konventuálom (Ordo Fratrum Minorum Conventualium – OFM Conv.) – na Slovensku známym pod názvom „minoriti“, teda miernejšej vetve františkánskej rehole. Táto vetva mala v Uhorsku osobitnú Provinciu Panny Márie, zriadenú už roku 1239. Kedy presne minoriti prišli do Levoče nie je známe. Najstaršia zachovaná nepriama písomná zmienka o prítomnosti tejto rehole na Spiši pochádza z roku 1272. Počiatky kláštora sa iste spájajú s obdobím razantného rozvoja mesta Levoča, ktorý kladieme do druhej polovice 13. storočia. Pre františkánsku spiritualitu bolo totiž už od čias zakladateľa sv. Františka z Assisi charakteristické, že sa bratia venovali najbiednejším – a to predovšetkým v mestách – teda mestskej chudobe. Tejto základnej danosti následne prispôsobovali a svoje sídla, kláštory. Zakladali ich zásadne v rozvinutých mestách, do ktorých sa sústreďovalo aj obyvateľstvo chudobných vrstiev, a to priamo medzi mestskou chudobou, v okrajových oblastiach, pri hradbách. Takto treba vnímať aj stredoveký kláštor v Levoči a jeho polohu pri západných hradbách starého mesta. Najnovšie archeologické výskumy kláštorného ambitu v Levoči potvrdzujú, že jeho západná časť bola zrejme napojená priamo na najstaršie mestské opevnenie.

Levoča už v roku 1249 iste existuje a dokonca nie je obyčajnou dedinou. Onedlho sa stáva sídlom Provincie spišských Sasov a v kolektívnom privilégiu kráľa Štefana V. z roku 1271 sa oficiálne nazýva mestom (civitas). Takúto perspektívne sa rozvíjajúcu aglomeráciu nemohli členovia mendikantskej rehole františkánov obísť. Priťahoval ich mestotvorný proces, sústredenie mestskej chudoby i v tom čase už rozvinutá a fungujúca mestská samospráva. Iste sa v ňom usadili už niekoľko desaťročí po jeho vzniku, len čo to umožnilo ustálenie urbanizmu tvoriaceho sa centra mesta a stabilizácia jeho hospodárskych pomerov. Stalo sa tak podľa všetkého najneskôr v šesťdesiatych rokoch 13. storočia.

V akej podobe kláštor minoritov v Levoči jestvoval vo svojich počiatkoch nie je známe. Na mieste dnešného kláštora sa dá predpokladať nejaká staršia – iste menšia – budova kláštora – dormitórium (spálňa) s refektárom (jedáleň) a s menšou murovanou sakrálnou stavbou, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň. Kláštor bol prestavaný a zväčšený začiatkom 14. storočia, o čom nasvedčuje nepriama zmienka v tzv. Lányiho kronike. Autor v nej vysvetľuje, že kláštor minoritov dal v roku 1308 „vybudovať a zväčšiť istý Ladislav Dank ku cti sv. Ladislava.“ Tento Dank, ako meno nesprávne čítal Lányi, bol zainteresovaný do prípadu vraždy Fridricha, syna Arnolda zo Spišského Hrhova, ktorého zabil Kokoš z rodu pánov z Veľkej Lomnice (rod Berzeviczy). Za pokánie mal Kokoš podľa rozhodnutia arbitrážneho súdu z roku 1307 postaviť šesť kláštorov. Na jeho pokání sa mal podieľať aj istý Herman Lank, ktorého meno sa v Lányiho kronike nesprávne uvádza ako Dank.

V polovici 14. storočia sa začala výstavba kláštorného Kostola sv. Ladislava, ktorý dodnes vnímame ako signifikantnú stavbu západnej časti mesta. Výstavba kláštora pokračovala ambitom – krížovou chodbou. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol tiež postavený nový refektár (dnešná recepcia). Podľa najnovších archeologických výskumov mal drevenú dlážku. Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad refektárom. Usudzujeme tak na základe komparácií s inými kláštormi. Stavba všetkých týchto objektov trvala niekoľko desaťročí a mohla byť ukončená okolo roku 1380. Ďalšie výrazné zmeny prišli po dostavbe týchto nových častí kláštora. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na súčasnú sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a týmto dormitóriom bol zamurovaný a vzniklo tu schodisko, ktoré dodnes vedie jednak do podkrovia chrámu, jednak na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt. Západnú časť jeho lode pohltil nový ambit, východná časť bola prebudovaná na kapitulnú sieň. Presbytérium tohto kostola bolo prestavané a využilo sa na výstavbu kaplnky, ktorá nadväzovala na kapitulnú sieň smerom na východ, mimo súčasného pôdorysu kapitulnej siene.

V neskorších dejinách bol kláštor viackrát opravovaný v súvislosti s prírodnými pohromami, ako bol napr. požiar v roku 1485. Prestavby a opravy sa kláštor dočkal ešte pred rokom 1522. Následne v roku 1544 minoriti pod tlakom zmeny konfesie opustili mesto. Kláštor i kostol začala používať miestna protestantská, neskôr evanjelická komunita. To sa zmenilo v roku 1691, kedy kláštornú budovu dostali jezuiti. Tí tu vybudovali známe gymnázium i šľachtický konvikt. Po ich zániku v roku 1773 kláštor prepadol do majetku kráľovstva a naďalej slúžil pre potreby gymnázia, a to až do roku 1913. Vtedy bol severne v nadväznosti na kláštorné budovy postavený komplex tzv. štátneho gymnázia. Obdobie rokov 1913 – 1935 prinieslo kláštoru viaceré nešťastné pokusy od adaptácie na bytové jednotky nízkeho štandardu až po snahu o zriadenie múzea. V roku 1935 kláštor od štátu odkúpilo Spišské biskupstvo a zriadilo tu tzv. malý seminár – inštitúciu na úrovni strednej školy, ktorá slúžila na výchovu adeptov na štúdium v riadnom kňazskom seminári. Po zrušení malého seminára v dôsledku totalitného režimu v roku 1949 bol kláštor poštátnený. Následne tu boli zriadené ubytovacie kapacity pre internát Strednej pedagogickej školy v Levoči. Po roku 1989 a po reštitúcii budov späť do rúk Spišského biskupstva tu bolo umiestnené Gymnázium sv. Františka Assiského a neskôr na isté obdobie detašované pracovisko Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity.

Naši návštevníci majú po stáročiach tajomna, ktoré kláštor obklopovalo, jedinečnú možnosť navštíviť jeho vnútro, refektár, krížovú chodbu i kapitulnú miestnosť. Už teraz však pracujeme na príprave nových expozícií starého umenia, rodových expozícií a ďalších zaujímavostí, v ktorých vás v budúcnosti radi privítame.