Sakristia kostola
Nech každý spáva sám v jednej posteli; posteľné vybavenie nech dostanú také, aké zodpovedá zvyklostiam podľa nariadenia svojho opáta. Ak je to možné, nech všetci spávajú v tej istej miestnosti; ak to počet nedovoľuje, nech odpočívajú po desať alebo dvanásť so staršími, ktorí nech na nich dozerajú. V spálni nech zostane nepretržite zažatá lampa až do rána. Mnísi nech spávajú oblečení a opásaní opaskami alebo šnúrami, nech nemajú nože pri boku kým spia, aby sa azda vo sne neporanili. Takto nech sú stále pripravení a na znamenie nech vstanú bez meškania. Nech sa ponáhľajú na bohoslužby so všetkou vážnosťou a miernosťou. Mladší bratia nech nemajú postele vedľa seba, ale striedavo so staršími. (Regula sv. Benedikta, kapitola 22, čl. 1-7, okolo r. 547)
Súčasná sakristia kláštorného Kostola sv. Ladislava, podobne ako kapitulná sieň, plnila počas svojej existencie dve funkcie. Prvá jednopriestorová vežovitá stavba na mieste súčasnej sakristie bola pristavaná k južnej stene najstaršieho kostola (dnes kapitulnej siene) čoskoro po príchode minoritov do Levoče, teda ešte koncom 13. storočia. Tvorila jednoduché kláštorné dormitórium – spálňu bratov – čiže jadro kláštorného provizória.
K adaptácii tejto stavby na sakristiu došlo v súvislosti s výstavbou kláštorného Kostola sv. Ladislava v 20. – 40. rokoch 14. stor. Nové dormitórium vzniklo na poschodí nad novým refektárom, prípadne nad kapitulnou sieňou. Priestor adaptovaný na sakristiu bol zaklenutý v rovnakom tvarosloví ako novovznikajúci kostol, krížová chodba, nový refektár a kapitulná sieň. Ešte v priebehu 14. storočia – okolo roku 1330 – dostal navyše výzdobu nástennými maľbami. Na severnej stene je dodnes zachovaná scéna Ukrižovania s Pannou Máriou a sv. Jánom Evanjelistom.
The Sacristy
Let each one sleep in a separate bed. Let them receive bedding suitable to their manner of life, according to the Abbot’s directions. If possible let all sleep in one place; but if the number does not allow this, let them take their rest by tens or twenties with the seniors who have charge of them. A candle shall be kept burning in the room until morning. Let the monks sleep clothed and girded with belts or cords —but not with their knives at their sides, lest they cut themselves in their sleep — and thus be always ready to rise without delay when the signal is given and hasten to be before one another at the Work of God, yet with all gravity and decorum. The younger brethren shall not have beds next to one another, but among those of the older ones. (Rule of St Benedict, chap. 22, art. 1-7, circa 547)
The current sacristy of the monastery Church of St Ladislaus fulfilled, like the chapter hall, two functions during its existence. The first one-room tower building on the site of the present sacristy was added to the south wall of the oldest church (now the chapter hall) shortly after the arrival of the Minorites to Levoča, at the end of the 13th century. It formed a simple monastic dormitory – the bedroom of the brothers – that is, the core of the monastic provisional.
The adaptation of this building into the sacristy took place in connection with the construction of the monastery Church of St Ladislaus in the 1320s – 1340s. A new dormitory was created on the first floor/upstairs above the new refectory, alternatively above the chapter hall. The space adapted to the sacristy was vaulted in the same morphology as the newly established church, the cloister, the new refectory and the chapter hall. During the 14th century – around 1330 – in addition, it was decorated with murals. On the north wall is still preserved scene of the Crucifixion with the Virgin Mary and St John the Evangelist.
